MESTO V MÉDIACH

mesto v mediach

 

Mesto v médiach

Mapa mesta

mapa

KONTAKT

Mestský úrad Osloboditeľov č. 83/91

038 53     Turany 

 

tel.: 043/4292 400  

fax: 043/4292 402  

 

turany@turany.sk

 

MESTO

turany obec

Mesto Turany sa nachádza v dolnom Turci, 11 km na východ od Martina, položený medzi 2 korytami Váhu, starým a novým, ktoré je súčasťou vážskych stupňov.

Cez mesto preteká Turianka, ktorá pozostáva zo Studenca vyvierajúceho v doline Studenci a z jeho prítokov, menších potôčikov. Prvý vyteká z Mlynísk a poniže Hrabín vteká do Studenca. Druhý prítok priberá v Turanoch. Tento vyteká z dvoch dolín Tiesňav a Snílova, tečie cez Černík a za hradskou sa vlieva do Studenca, čiže Turianky. Turianka sa za mestom vlieva do Váhu.

Poloha mesta: 49' stupňov 07" severnej šírky a 19 stupňov 02" východnej dĺžky.

Nadmorská výška stredu mesta: 406 m

Rozloha katastrálneho územia mesta je 46 747 284 m2.

Hustota obyvateľstva: 94 na km2

Prvou zachovanou písomnou zmienkou o meste je listina z 1. júla 1319, kedy župan zvolenského domínia Donč osvedčil nadobudnutie majetku nachádzajúceho sa v Turanoch.

Ďaľšia zmienka sa viaže k roku 1341 - Turan. Názov je odvodený od pomenovania zvieraťa - tura alebo od keltského slova tur - veža.

 

Erb obce dostala obec v roku 1991. Čierna hlava tura v striebornom poli so siedmymi modernými hviezdami. Spolu s erbom bola schválená pečať, pečiatka a vlajka, ktorú tvoria tri pozdĺžne pruhy: modrý, biely, čierny. Podľa Heraldickej komisie MV SR ide o jedinečné znamenie vychádzajúce z histórie Turian.

turany1
turany2
Farebný erb mesta (po kliknutí na erb sa zobrazí zväčšený)
Zástava mesta
Čiernobiely erb mesta (po kliknutí na erb sa zobrazí zväčšený)

erb5

Zápis do heraldického registra - obec (po kliknutí sa listina zväčší )

erb5a

Zápis do heraldického registra - mesto (po kliknutí sa listina zväčší )

 

Návrh na vyhlásenie Turian (spolu s ďaľšou obcou Gabčíkovo) za mestá schválila vláda 21.októbra 2015 a 24.novembra 2015 aj parlament. Návrh vypracovalo ministerstvo vnútra na základe žiadostí obcí a na základe odporúčania príslušných okresných úradov v sídle kraja. Od 1.1.2016 majú Turany štatút mesta.

 

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny v Turanoch

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 22.1.2016

 

Turianski občania už dávno opustili svoj národný kroj, ktorý -zvlášť mužský - bol pekný. Muži nosili v robotné dni úzke, zelenými stužkami vyšujtášované nohavice z bieleho domáceho súkna a tiež takú halenu. Ale vo sviatok sa ozaj vyparádili! Obliekli si bielu košeľu so širokými, manžetami stiahnutými rukávmi, vo spodku úzke, čiernymi šujtášmi bohato vyzdobené nohavice s „fiokami", z fabrického tmavomodrého súkna. Vestu z toho istého súkna s veľkými, zo striebra umelecky zhotovenými gombičkami a na plecia, prípadne len na jedno plece si prehodili tiež z tmavomodrého súkna ušitú, čiernymi šnúrami bohato vyšívanú, na golieri aj všade po okrajoch čiernou kožušinou prámovanú mentiaku s veľkými umeleckými striebornými gombičkami. Na hlave nosili zvláštnu, zo súkna a kožušiny kombinovanú čiapku čiernej farby s veľkou chochtou navrchu. Na nohách nosili čižmy.
Pri väčších slávnostiach nosili pestrofarebnú šatku, jej jeden koniec uviazali o vrchnú dierku vesty a spodný rožtek vstrčili do jedného fioku nohavíc.

kroje1 kroje2

Ženský kroj bol dosť jednoduchý a jednotný. Pozostával z máloskladanej, jednofarebnej sukne tmavej farby, jasnejšej zápony krajmi zdobenej, z pestrofarebného kamizoľa s umeleckými striebornými gombičkami, oplecka s krátkymi vydutými rukávcami, masle, uviazanej zo širokej pestrej stužky. Ženy nosili na hlavách čepiec z jemnej vyšívanej sieťoviny s dlhými kontami napredu. Panny a ženy nosili tiež čižmy.

Domy boli pomerne jednoduché. Bývalo sa zvyčajne len v jednej izbe a kuchyni. Druhá izba slúžila za komoru alebo ako obydlie pre starých rodičov. Kuchyňa bola v dávnych časoch zariadená tak, že sa varilo na ohnisku. Dym z ohniska unikal priamo do komína. Len neskôr začiatkom 20.storočia sa začali tieto primitívne podmienky meniť k lepšieme : do kuchýň sa stavali sporáky.

Pri každom gazdovskom stavaní bola sypáreň. Jej venovali veľkú pozornosť. Bola skoro vždy murovaná, s klenutou povalou, opatrená pevnými mrežami a silnými dverami proti vlámaniu. Vpredu bol zvláštny prístavok - "žudro", akési mohutné vyklenuté orámovanie vchodu sypárne z muriva. Žudro malo mierniť účinok ohňa pri požiari. Sypárne boli murované zo skál a nepálenej tehly.

Jedným z veľmi užitočných a vážnych zvykov bola "varta", ktorú vykonával hlásnik a niekoľko občanov. Úlohou hlásnika bolo obchádzať obec a každú hodinu hlásiť koľko je hodín. na určitých miestach hlásnik postál a zaspieval :" Chváľ každý duch Hospodina i Ježisa i jeho Syna, udrela desiata,( jedenásta,....) hodina". Potom zatrúbil na volskom rohu, alebo odpískal počet hodín. Hlásnikova výzbroj bola halapartňa, roh na trúbenie a niekedy aj lampáš. Hlásnik nielen hlásil hodiny, ale všímal si aj všetko podozrivé. Chránil obec pred zlodejmi, dával pozor aby nevznikol požiar. Jedným z najsvedomitejších a psoledným hlásnikom bol Mojžiš, výborný spevák s príjemným hlasom. Vždy po polnoci začal vyspevovať ranné piesne, ktoré vedel z kancionála naspamäť. Hlásnik dodával nociam magického čara a poézie. Starci, ktorí trpeli nespavosťou sa z toho tešili. Bolo im akosi veselšie a cítili že nie sú sami, keď nespia. Funkcia hlásnika zanikla v r.1940. Stráž nad obcou prevzala hasičská pohotovosť.

Miestne názvy pozemkov od sučianskeho chotára nahor sú:

a/ na rovine: Záblatie, Chrenovo, Zaborskovo, Cez chodník, Pltiská, Rajtovo, Polík, Krátke, Dlhé, Močillá, Pleso, Doliny, Ulicané, Mohylka, Plošiny, Piesky, Brvná, Brvienca, Prostredné hony, Sedliská, Ublác, Blažovo, Brodzany, Kamenná hôrka, Pôtovo,Hrabiny, Kamence, Močiar, Krajmledz, Bôr, Mlyniská, Mrlovo, Trnovo, Dielec, Súhrada.

b/ na vŕškoch: Zábrehy, Kubiancovo, Krchovo, Žatkovo, Dechtenica, Tibín, Lazy, Kotlina, Lipová, Vaňovo, Mancovo, Matejkovo, Čaptovo

c/ lúky a pasienky: Uhelníky, Frané breh, Dúbravy, Kostolná, Na lázky, Tlstý diel, Rúbane, Horková, Dedinské, Černík, Polom, Hájková, Mokrade, Filipová, Háj, Šiatriková, Stráne, Brisko, Rojková, Mláka, Podgrúň.

d/ lesy: Dolný háj leží na rovine. Svojimi krásnymi, širokými, v pravom uhle sa križujúcimi cestami a v radoch sadenými stromami podobá sa veľkému parku. Na jeho mieste bola pôvodne brezina a vo väčšine neužitočná chrasť. Ujhelyi dal tento priestor vyčistiť a sadiť svrčinami a červenými smrekami. Ďaľšie názvy lesov sú: Sviniarka, Pánsky vŕštek, Tiešňavy, Pálenica, Tlstý diel, Košariská, Trávny dielec, Rapíková, Kánovo, Banská, Hlboká, Studenec, Javorina, Ploština, Kamenná, Kôkotová, Grúň, Smílovo, Polomka, Hlasná skala, Kriváň, Meškálka, Končistá a Zlatná.

zdroj: Hlas Turian, Obecná kronika a Miestne múzeum

Štatistika sčítania obyvateľov Turian zo dňa 21.5.2011

 

bazovsky1

V obci sa narodil maliar Miloš A.Bazovský(1899-1968).

Publikácia k 100. výročiu narodenia M.A. Bazovského ... pokračovanie

 

OSOBNOSTI TURIAN
rodina UJHELYIOVCOU
rodina z najstarších občanov od konca 16.storočia, ktorý sa zaslúžili o bránenie mestských práv Turian, čím sledovali len svoje záujmy. Predposledný potomok Atilla Ujhelyi bol otvorený maďarón a všemožne sa usiloval o pomaďarčenie Turian. Bol hlavným slúžnym až do rozpadu Rakúsko-Uhorska po r.1918. Roku 1945 Ujhelyiovský majetok skonfiškovali. Posledný člen rodu - Atillov syn, žil aj so svojou matkou v Bratislave a v Turanoch vôbec nebýval.
Tomáš HOJNÝ
notár od prvej polovice 18.storočia. Od roku 1785 viedol aj zápisy v obecnej kronike, ktoré písal vo veršoch.
Ján KALINČIAK
V obci pôsobil dva roky ako učiteľ. Z Turian odišiel 18.10.1787. Bol starým otcom známeho slovenského spisovateľa Janka Kalinčiaka
Daniel BANKO
ev.kantor a učiteľ, ktorý začal učiť po odchode Kalinčiaka v roku 1788. Žil tu až do smrti v 1834. Autor prvej obecnej kroniky "Zrcadlo pamieti hodných vjeci". Po jeho smrti sa v písaní kroniky nepokračovalo.
Ján IZÁK
ev. kantor a učiteľ, ktorý prišiel do obce 1835. Prekladateľ

vencel

Peter VENCEL

ev.kantor ,učiteľ a riaditeľ školy . Do Turian prišiel 3.2.1909. Tu vyučoval bez prerušenia až do odchodu na zaslúžený odpočinok v r. 1950. Písal učebnice a preložil do slovenčiny Panýrkov "Prírodospyt pre meštianske školy" a " Prírodospyt pre jednoročné učebné kurzy". Spolu napísal a preložil 20 učebníc.

Učebnice - Peter Vencel

Peter Vencel - učebnica Počtovnica Peter Vencel - učebnica  Prírodozpyt

Pre svoju školu zriadil malé chemicko-fyzikálne laboratórium. Do roku 1948 kronikár obce. Zomrel 24.6.1968

mendel

Peter MENDEL

reštaurátor a maliar . Do Turian sa prisťahoval v r. 1919. V roku 1929 - 1933 pôsobil ako učiteľ. V rokoch 1952-1953 absolvoval kurz na VŠMU v Bratislave a stal sa umeleckým reštaurátorom a konzervátorom

mendel1 mendel2

bazovsky

Miloš Alexander BAZOVSKÝ

národný umelec, akademický maliar, grafik ... pokračovanie
Koloman BAZOVSKÝ
redaktor,publicista,učiteľ. Otec M.A.Bazovského

beno

Ondrej BEŇO

verejný činiteľ, družstevný roľník. Predseda JRD od r. 1958
Ján BRXA

národnokultúrny pracovník, kachliar

kachle Brxa1 kachle Brxa2

kachle Brxa3 kachle Brxa4

frano

Jozef FRAŇO

generál, nositeľ Radu práce
Ľudovít Jaroslav HRDLIČKA
cirkevný hodnostár
Jozef JAMRIŠKA
funkcionár robotníckeho hnutia

jesensky

Fraňo JESENSKÝ

cirkevný spisovateľjesensky1
Pavol RAFFAJ
krajanský pracovník, cirkevný hodnostár
ČESTNÍ OBČANIA TURIAN
Peter Vasilievič ANCUPOV bývalý náčelník štábu II. čs.part.brigády

pavlovič

Ľubomír PAVLOVIČ

herec, režisér

laluha

Milan LALUHA

akademický maliar
Ing. Július MIGAĽA bývalý občan Turian. V roku 1954 prevzal funkciu riaditeľa národného podniku Drevina Turany
Jozef SUKUP bývalý občan Turian