OBECNÁ KRONIKA - ONLINE

1976 až 1993

kronika

Obecná kronika 1976-1993

 

OBECNÁ KRONIKA - ONLINE

1947 až 1975

kronika

Obecná kronika 1947-1975

 

Info

V prípade, že máte staršie fotografie týkajúce sa Turian a chcete ich uverejniť zašlite ich na webadmin@turany.sk

História Turian a historické fotografie

 

Turany boli v minulosti jednou z najstarších turčianských osád. Ich založenie možno zaradiť až do čias pred príchodom kresťanstva. Svedčia o tom niektoré miestne názvy: Mohýlka, Tibín, Hradiská,...

1319

Do roku 1339 bol celý Turiec súčasťou veľžupy Zvolenskej, ktorú spravoval Donč, verný prívrženec kráľa Karola Róberta.

Prvou zachovanou písomnou zmienkou o obci je listina z 1. júla 1319, kedy župan zvolenského domínia Donč osvedčil nadobudnutie majetku nachádzajúceho sa v Turanoch.

Ďaľšia zmienka sa viaže k roku 1341 - Turan. Názov je odvodený od pomenovania zvieraťa - tura alebo od keltského slova tur - veža.

Starobylosť Turian bezosporu dokazuje stará kronika rím. kat. cirkvi v Turanoch. V nej je zapísané, že už v roku 1300 tu stál starodávny kostolík, postavený v gotickom slohu.


Dňa 13. júna 1397 dostali už Turany od uhorského kráľa Žigmunda výsadné právo krupinské. V tejto listine sa zaujímavo odôvodňuje vydanie privilégia a povýšenie Turian na mestečko pod právom krupinským. Píše sa, že chudobní Turanci tak boli sužovaní od županov turčianskych, že hrozili, že sa vysťahujú, ak im nebude spomožené. Kráľ ich vyslyšal a ustanovil ich ročnú daň na 100 (jedensto) zlatých. V prípade vojny o 20 zlatých viac a 10 zlatých na potraviny pre kráľovskú družinu, keď sa kráľ bude zdržiavať vo Zvolene. Týmito poplatkami mali byť vymanení z moci zemepánov. Okrem toho povolil im kráľ slobodný úžitok hôr a riek.

 

Kráľ Žigmund Luxemburský

list2

list1
Prvé privilégium udelené  Turanom  kráľom Žigmundom Luxemburským podľa prepisu zo dňa 4.novembra 1397.
Kráľ potvrdzuje mestečku Turany krupinské práva, a to neobmedzené právo postaviť a užívať vlastný mlyn, právo rybolovu a slobodne užívať lesy. Turanci boli za to povinní platiť kráľovi 100 zlatých ročne a v prípade vojny ďalších 20 zlatých.
Privilégium vydané Maximiliánom II dňa 16.júna 1772. Potvrdzujú sa tým práva krupinské.Povoľuje sa vykonávanie týždenných trhov a  právo skladu soli.

list3

po kliknutí na obrázky sa listiny zväčšia

Kráľ Matej Korvín listinou vydanou v Budíne dňa 25.júna 1480 potvrdzuje Turanom privilégiá udelené kráľom Žigmundom.

 

Turany, hoci mali už mestské právo, jednako patrili aj s priľahlými dedinami ku Sklabinskému hradu.

1400

5.januára 1461 kráľ Matej Korvín potvrdil výsady Turian ,ktoré dostali za kráľa Žigmunda, 13.9.1469 po druhý krát potvrdzuje ich oslobodenie od všetkých poplatkov a listinou vydanou 25.6.1480 v Budíne po tretí raz obnovuje všetky dosiaľ získané práva turianských mešťanov.

 

1500

1555 - Turany majú svoju úradnú pečať

V roku 1557 napočítali v Turanoch 48 domácností, čo v tom čase bol značný počet. V Turci boli na 4. mieste (Mošovce mali 99, Sučany 84 a Martin 77 domácností.) V zachovalej knihe obecných zápisníc prvá zápisnica je z roku 1562. Obsahuje záznam platby 10 zlatých za dom, ktoré zaplatil Matej Valocký Chládkovi za Krajíkovho prvého richtárstva.

Ďalšie zápisnice zaznamenávajú najviac predaje a kúpy movitostí aj nemovitostí a prevody majetkov.
Dňa 20. novembra 1563 v Bratislave kráľ Ferdinand I. na žiadosť rady mesta Turany potvrdil všetky práva turianske. Mimo tých povolil Turancom 3 výročité jarmoky, a to na Tri krále, na Sv. Ducha a na Sv. Imricha. Tiež aj týždenné trhy každý pondelok.


V   roku   1570   patrilo  Révayovcom   v  Turanoch  20   port (sedliackych dvorov) čiže skoro 1/3 Turian.
Dňa 31. marca 1574 kráľ Maximilian vo Viedni potvrdil všetky práva a výsady mesta Turany.

 

1600

Dňa 3. septembra 1659 v Bratislave vydanou listinou kráľ Leopold I., na žiadosť Daniela Révaya a obyvateľov jeho mestečka Turany, rozširuje Turancom právo, udelené im Ferdinandom I. a potvrdené Ferdinandom III., odbývať tri razy do roka výročím jarmoky a týždenné trhy, povolením trhu na hovädzí dobytok pred každým jarmokom a právom skladu soli, železa a iného tovaru. V roku 1557 bolo v Turanoch 48 domov a asi 240 obyvateľov, v roku 1610 mali Turany 70 domov a 350 obyvateľov (Mošovce ako najväčšia dedina v Turci 90 a Martin len 59 domov),   v roku 1715 bolo tu už 108 domov a asi 540 obyvateľov. Toľko domov a obyvateľov nemala vtedy žiadna iná osada v Turci a tak Turany boli v tom čase najväčšou obcou Turca.

 

1679 - mor v Turanoch. Vyhynula polovica Turian

 

1700

V Turanoch bývali často požiare. Dňa 25.6.1715 vznikol oheň z kováčskej vyhne Švenckovej. Podobne aj v roku 1719. Roku 1724 zhorela aj fara. O rok neskôr bola zas veľká povodeň. Menšia povodeň bola aj 31.8.1728.

Evanjelickú faru postavili v 1785 a 1.5.1786 položili základy na stavbu nového kostola,ktorý bol 16.10.1786 slávnostne vysvietený.

Školu začali stavať v roku 1788 za richtára Ondreja Jaroša-Komňaťana, ale pre veľkú drahotu v celom uhorskom kráľovstve ju nedokončili. Ešte nedostavanú ju 29.1.1789 zničila ľadová povodeň. Školu dokončili až neskoro v jeseni.

 

Dňa 15.2.1795 prišla druhá ľadová povodeň, ktorá narobila veľa škody.

Omnoho viac škody narobil požiar 11.3.1796 keď vyhorela skoro celá obec. Vtedy zhorela strecha a veža gotického kostola. Oheň zničil aj evanjelický kostol a školu. V roku 1798 vznikol nový požiar keď zhorelo 40 domov. Najhroznejšia povodeň bola 25.8.1813, keď voda siahala až po strechy humien. Faru a školu voda zvalila. Hneď na jar 1814 začali stavať novú evanjelickú školu a faru z dreva. Škola bola dokončená 30.6.1814.

 

1800

V roku 1830 sa stavala v poradí už tretia evanjelická škola v období 42 rokov.

V roku 1831 vypukla v mestečku cholera.Pre neustále dažde si vtedy nemohli dorobiť chleba a nedal sa priviesť ani z okolitých krajov, lebo všetky chodníky a cesty boli strážené vojskom aby sa chroroba nešírila. Za krátky čas zomrelo vtedy 218 ľudí.

 

1849 - prví slovenský dobrovoľníci v Turci. Návšteva Ľudovíta Štúra a Jozefa Hurbana v Turanoch

 

zelst

Prípravu na stavbu súkromnej košicko-bohumínskej železnice schválil parlament v Uhorsku 11.7.1865. Následne cisár František Jozef I. udelil koncesiu firme Bratia Rieche a spol., ktorá obsahovala štátnu záruku vo výške 2 683 000 zlatých. Koncesia bola udelená na 90 rokov s podmienkou že firma postaví jednokoľajovú trať s drevenými mostami. Namiesto pôvodných drevených mostov postavili oceľové s priehradovými nosníkami. Na rýchlo postupujúcej stavbe pracovalo 935 murárov, 2140 tesárov, 482 kamenárov, 738 minierov, 152 lámačov kameňa a 935 rôznych remeselníkov. Náklady na trať sa vyšplhali na 58 237 800 zlatých, pričom priemerný náklad na jeden kilometer trate dosiahol 179 900 zlatých. Na stavebnom úseku Žilina - Poprad bol vypravený vlak z Popradu 7.decembra 1871 o 23,25 hod. Do Žiliny prišiel na druhý deň o 6.hodine ráno. Cez našu obec prechádzal prvý vlak v skorých ranných hodinách 8.decembra 1871. Okrem nástupnej stanici v Poprade a konečnej v Žiline sa na tomto úseku nachádzali stanice v Turanoch, Kráľovanoch, Ľubochni, Ružomberku, Liptovskej Teplej, Parížovciach, Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku, Važci, Štrbe a v Lučivnej. V tom čase sa o otvorení stanice vo Vrútkach a v Sučanoch ešte len uvažovalo a výstavba martinskej stanice bola v nedohľadne.

 

2.6.1874 bola podpísaná zmluva,na základe ktorej obec prenajala po dobu troch rokov budapeštianskej firme Schultz a Pollak pozemky "Matušky a Pleso"na pravom brehu Váhu. Firma postavila na pozemkoch pílu a od roku 1887 začala pracovať na plnú prevádzku. V lete 1914 píla celá vyhorela. V roku 1919 ružomberská celolózka postavila drevársky závod. V roku 1940 sa začal na Plese budovať nový závod. Píla bola rekonštruovaná na štvorgátrovú. Okrem výrobných hál firma "Spojená drevárska a účastinná spoločnosť" postavila aj jednoposchodovú správnu budovu, byty pre riaditeľa, úradníkov a robotníkov. Od roku 1948 sa závod volal Drevina.

 

1900

Maďarizácia na začiatku 20 storočia sa prejavila aj v Turanoch. 7.6.1906 hlavný slúžny Attila Ujhelyi navrhol pomaďarčenie mena obce Turáň. Vyzval obecný zastupiteľský zbor aby predložil návrh. Notár Bertalan, navrhol aby sa obec volala "Bölenny" čo v maďarčine znamená byvol alebo tur.Ak by už takýto nazov niekde bol tak navrhol meno "Vágböleny". Úradné meno obce bolo dovtedy "Turáň" a od neho nechceli členovia obecného zastupiteľstva odstúpiť. Ján Chrenko vtedy navrhol ešte viac poslovenčiť názov aby sa obec volala "Turany" . Tento návrh bol väčšinou prijatý a odvtedy sa obec nazýva Turany .

1910 - Napočítali    v   Turanoch    392 domov a 1974 obyvateľov. Potom sa počet domov aj obyvateľov v dôsledku prvej svetovej vojny zmenšil, takže roku 1919 bolo u nás len 373 domov a 1899 obyvateľov, z nich bolo 866 mužov a 1013 žien.

1917 - Zobralo uhorské vojsko obci dva zvony, veľký z evanjelického a menší z katolíckeho kostola na výrobu diel a nábojov.

1924 - Vedenie urbáru predalo les Kánovo O.Litvajovi a J.Rantovi. Zo získaných peňazí začalo stavať v 1925 urbársky dom. Pre nedostatok peňazí stavbu dokončili až v 1936.

V roku 1929 až 1932 sa vybudovala elektrická sieť a zaviedlo sa pouličné osvetlenie. 14.11.1929 sa po prvý krát rozsvietili elektrické žiarovky. Za elektrizáciu obec zaplatila 90 000 Kčs.

1932 - 1934 za účinkovanie evanjelického farára Jána Dianovského postavili evanjelický kostol. Stavba sa začala 21.5.1932

1929 - Mäsiar Móric Kukuk postavil postavil veľký rodinný dom kde bolo aj mäsiarstvo. Počas II.svetovej vojny zahynul v koncentračnom tábore aj s celou rodinou. Od roku 1947 slúžila budova pre účely pošty a MNV. V súčastnosti je tento dom už zbúraný.

1944 - 1945 SNP a II.svetová vojna si zapísali mnohé mená osobnosti Turian: Pavol Hulec, Ivan Fraňo, Ondrej Morgoš, Tomáš Beňo, Jozef Boča, Vladimír Cíger, Ivan Litvaj, Pavol Sitár, Jozef Turanec, Ján Turanec, Dušan Jančovič a mnohí ďaľší, ktorý sa zúčastnili v revolučnom a národnooslobodzovacom boji. Celkom padlo v bojoch 16 obyvateľov Turian. Vo fronte padlo v bojoch aj 8 osôb civilného obyvateľstva.

9.apríla 1945 bola oslobodená obec príslušníkmi I.československej brigády

1949 - založený prípravný výbor Jednotného roľníckeho družstva v Turanoch

Výstavba miestneho rozhlasu.

Začalo premietať kino Sloboda. Prvý film bol "Vlčie diery" .Hralo sa 5 krát. Počet osôb 1422. Tržba bola 4 727 Kčs.

1950 - Výstavba Materskej školy na ulici Krížna

1954 - 1958 - Výstavby kanála. 19.júla 1958 bol napustený po prvý krát.

1956 - Presťahovanie MNV zo starej budovy do budovy kde bola aj pošta

12.8.1957 - začali sa vydávať dedinské noviny "Hlas Turian"

29.6.1958 - postihla Turany povodeň

1961 - Zriadenie prvého zdravotného strediska a príchod lekára do Turian

Horné lúky v hone Trusalová boli vyhlásené za rekreačnú oblasť.

Začala sa výstavba bytov na dnešnej Obchodnej ulici

1962 - výstavba železobetónového mosta smerom na ulicu Malý riadok .Výmena starého verejného elektrického osvetlenia z r.1930 za nové.

1963 - bolo v obci 680 rádiopríjimačov a 130 televízorov

1964 - veľký požiar v Drevine. Zničené boli 3 výrobné haly a stroje

1965 - vybudovanie novej školy za 2 milióny korún .Začiatok výstavby školy a novej bytovky pre učiteľov bol 25.5.1958

Skolenie prvého medveďa v turianskom chotári

Pomenuvali sa ulice v obci. Celkovo dostalo názov 31 ulíc.

1966 - ukončenie výstavby vedenia vysokého napätia vedľa obce. Dokončenie výstavby novej evanjelickej fary. Stará fara z roku 1814 bola zlikvidovaná. Postavenie novej budovy závodu verejného stravovanie JEDNOTA (dnešný Kriváň)

1967 - výstavba novej telefónnej ústredne a štadióna

26.-27.10.1968 - 700 ročné Turany. Vydanie knihy "700 rokov Turian" . V Kremnici bol vyrobený pamätný odznak obce, ktorého autorom bol Ivan Vallo.

5.11.1968 sa narodila 4000. občianka obce

1969 - Zriadenie učňovskej školy v závode Drevina

1970 - Vylepšenie obchodnej siete výstavbou obchodu v závodnej kolónií

1971 - započatie výstavby rekreačného zariadenia na Trusalovej - bývalý MARIAS

1973 - dokončenie výstavby hlavného potrubia vodovodu v obci

Rozširenie Autocampingu na Trusalovej. Výstavba novej čerpacej stanice na ceste č.18

1975 - odovzdaná bola budova odborného učilištia. Prvý rok sa tu učilo 330 učňov.

Do uživania verejnosti je daný nový motorest na Trusalovej

1977 - odovzdanie areálu športového štadióna s atletickou dráhou

1979 - započatá výstavba Domu služieb

1980 - zmena názvu OB pôsobiacej v obci 28 rokov na Miestne kultúrne stredisko.Jej predsedom sa stal Milan Vrabec.

1982 - ukončená výstavba telocvične pri ZDŠ

12.4.1982 - vyhorela chata pod Chlebom

1983 - 100.výročie založenia Dobrovoľného požiarneho zboru v Turanoch.

Do užívania bol daný Dom služieb.

Začiatok budovania sociálno-prevádzkovej budovy MNV

1985 - Odovzdanie novej budovy MNV do prevádzky. V starej budove ostal poštový úrad.

1987 - Otvorenie obradných priestorov MNV

100.výročie založenia drevárskeho podniku v Turanoch. Z tejto príležitosti bola vydaná kniha o vzniku a vývoji drevárskeho priemyslu v Turanoch v minulosti a súčastnosti. V tomto čase mal "Podnik Drevina" 7 závodov a pracovalo v ňom 3500 zamestnancov.

1988 - bola otvorená nová budova MŠ na ulici Krížna. Rozšírená je prevádzkáreň obce

Rozhodnutím vlády SR bola premenovaná chránená oblasť Malá Fatra na Národný park Malá Fatra. Chránené pásmo zasahuje aj do katastra obce.

1989 - odovzdaný do užívania nadjazd nad železnicou v hodnote 17 miliónov Kčs. Otvorenie novej budovy poštového úradu.

1990 - náhodná návšteva prezidenta Havla v Turanoch. Odovzdaný bol do užívania Dom smútku, prvý pohreb najstaršieho občana obce Ondreja Jančoviča.

1992 - obnovenie činnosti Urbárskej spoločnosti,začiatok plynofikácie obce.

Rok kupónovej privatizácie

1993 - vznik samostatnej SR

Od 1994 začala obec preberať majetok bezodplatným prevodom od TDZ š.p. Sú to byty, zdravotnícke zariadenia, budovu ZK s kinom.Obec dostala od Vojenských lesov a majetkov 61 ha lesa.

1995 - 150.výročie založenia pošty v Turanoch

Pokračovanie plynofikácie v obci, rokovanie o príprave diaľnice cez územia okresu a obce .ukončenie privatizácie TDZ š.p. - prechod k starému názvu Drevina a.s.

1996 - odhalenie pomníka M.A.Bazovského pred obecným úradom, uvedenie knihy "Tlejúce slnko" od D.Nikolaja

1997- oslavy 600.výročia udelenia mestských práv

1998 - I.dožinky v združení Turčiansko Vážska-fatranská cesta

dokončenie prestavby stredu obce

realizácia 215 plynových prípojok. Obec stála plynofikácia 5 mil. Sk

 

2015

Návrh na vyhlásenie Turian (spolu s ďaľšou obcou Gabčíkovo) za mestá schválila vláda 21. októbra 2015 a 24. novembra 2015 aj parlament.

Hlasovanie Národnej rady SR pri vyhlásení Turian za mesto

Návrh vypracovalo ministerstvo vnútra na základe žiadostí obcí a na základe odporúčania príslušných okresných úradov v sídle kraja. Turany poslali žiadosť na zmenu štatútu z obce na mesto v roku 2009.

 

2016

Od 1.1.2016 majú Turany štatút mesta.

 

zdroj: Hlas Turian a Miestne múzeum

Po kliknutí na obrázky sa otvoria ďaľšie fotky)
casti
kroj